Občas sa zdá, že existuje nepatrný tok, ktorý sa v tichosti a mohutnosti vinie vôkol nás. Občas sa zdá, že zdá sa všetko okrem tohto prúdu. Z tohto znejúceho pokoja, z tejto tečúcej tmy možno vyviera náš vnútorný priestor, ako pradávny obraz z jediného oka. Toto vnímanie je domov, a poznalo nás zdá sa ešte predtým, ako sme my poznali jeho, ju, seba či svet. Bytie v tejto nepolapiteľnej blízkosti je azda počiatkom každého uskutočnenia. Vydajme sa teda po tomto nepatrnom toku, po týchto horúcich stopách, po obrazoch čo chcú navždy zhasnúť, po veršoch čo chcú navždy mlčať a možno v sebe objavíme tiché miesto, v ktorom sa prvé Ja, so zatajeným dychom uvidelo v prvom Ty. A možno v sebe uvidíme okamih, kedy ich spoločná túžba zliať sa v Jedno roztvorila tmu a tam, začal sa písať príbeh, v ktorom bytie má sa stratiť v žití a žitie v bytí má sa nájsť. Príbeh ktorý otvoril nás v nekonečnú blízkosť medzi tvojím Ja a mojím Ty.